Múzeum J. M. Petzvala v spišskej Belej 1973 RAR super stav

Predám knihu:Múzeum J. M. Petzvala v spišskej Belej - Sprievodca po múzeu fotografickej a kinematografickej techniky. Autor: Butkovič Š.Vydané 1973 Nákladom len 3000 ks. 144 strán a veľa fotografii jeho vynálezov aj prístrojov. Kniha je v super stave a nedá sa už nikde zohnať. Jozef Maximilián Petzval matematik, fyzik,vynálezca špeciálnych fotografických objektívov, zakladateľ modernej optiky a fotografie,ale aj úspešný univerzitný profesor.
Patrí medzi najvýznamnejšie EUrópske vedecké osobnosti 19.storočia. Ako prvý vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu, objavil zákony, ktorými sa riadi optika dodnes. Prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho. v roku 1840 skonštruoval portrétový objektív, ktorý znamenal skutočný prevrat vo vývoji fotografickej optiky, r.1840 skonštruoval aj achromatický trojšošovkový objektív s veľkou svetelnosťou na základe vlastného teoretického výpočtu
r.1840 rozlúštil tajomstvo fotografického svetla náročnými výpočtami a vyvinul nový objektív so 16-krát silnejším svetlom. Vďaka tomu mohli byť snímky hotové do minúty.
V roku 1857 dal patentovať krajinársky objektív, tzv. ortoskop
Ďalej: navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov,
prepočítal a prepracoval optiku ďalekohľadov z čias Galileiho,
skonštruoval dvojoký ďalekohľad,
zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie, zdokonalil mikroskop,
skonštruoval klavír, ktorého klávesnica obsahovala tri rady klávesov, vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji, skonštruoval prenosný reflektor s priemerom 1,3m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra
Od r.1846 bol dopisujúcim členom a od r. 1849 riadnym členom Viedenskej Akadémie Vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. V roku 1859 sa (vraj neznámi zlodeji) vlámali do jeho sídla a zničili jeho rukopisy, výsledky mnohoročných optických výskumov, ktoré sklamaný autor už na veľkú škodu vedy, nikdy nedal dohromady. Podobne ako to spravil pár desiatok rokov na to Edison TESLOVi. Od roku 1877 bol na dôchodku. Žil vo Viedni v ústraní v budove opusteného kláštora. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena. Zomrel 84 ročný vo Viedni.Inzerát platí do zmazania.0940-339-615-BA III